Broan AP1 Series AP130SS, 30 'pro-štýl digestor pod skrinku - nehrdzavejúca oceľ
Digestory / 2025
1 Dosiahnutie správneho jasu na fotografiách vyžaduje solídne ovládanie merania!
1.1 Čo je meranie?
1.2 Maticové / vyhodnocovacie meranie
1.3 Meranie so váženým stredom:
1.4 Bodové meranie:
1.5 Zvýrazniť prioritu:
1.6 Ako zmeniť režim merania fotoaparátu:
1.7 Ako prepísať meranie:
Ako profesionálny fotograf je pochopenie merania základom pre dosiahnutie správneho nastavenia rýchlosti uzávierky, clony a ISO scény.
V skorších dňoch fotografovania chýbali fotoaparátom vstavané expozimetre, čo si vyžadovalo, aby sa fotografi spoliehali na ručné expozimetre na určenie optimálnej expozície.
Tento proces bol obzvlášť náročný, pretože nemohli zobraziť okamžité výsledky kvôli filmovej fotografii.
V súčasných digitálnych fotoaparátoch integrovaný merač svetla automaticky meria odrazené svetlo, čím sa zjednodušuje proces určovania expozície.
Prevládajúce režimy merania zahŕňajú:
1. Maticové meranie (Nikon) alebo vyhodnocovacie meranie (Canon)
2. Meranie so zvýrazneným stredom
3. Bodové meranie
4. Zvýraznené meranie
Niektoré fotoaparáty, ako napríklad konkrétne modely Canon EOS, ponúkajú ďalšie variácie, ako napríklad „čiastočné meranie“, ktoré je podobné ako bodové meranie, ale pokrýva väčšiu oblasť (približne 8 % v blízkosti stredu).
Podobne ako fotoaparáty Sony, aj iné môžu obsahovať režimy rozpoznávania objektu s jemne vyladeným meraním podľa objektu.
Pri snímaní v manuálnom režime je v hľadáčiku viditeľný merač fotoaparátu s pruhmi označujúcimi úrovne expozície.
Prúžky sa pohybujú smerom k strane „+“, ak sú nasmerované na svetlú oblasť, čo signalizuje nadmerné svetlo.
Naopak, pruhy sa posúvajú na stranu „-“ v tmavej oblasti, čo naznačuje nedostatočné osvetlenie.
Úpravou rýchlosti uzávierky sa stĺpce dostanú na „0“, čo predstavuje optimálnu expozíciu podľa merača fotoaparátu.
Užitočnosť merača kamery presahuje manuálny režim.
V režimoch, ako je Priorita clony, Priorita uzávierky alebo Režim programu, fotoaparát dynamicky upravuje nastavenia na základe údajov z meračov, čím zvyšuje efektivitu vášho pracovného postupu pri fotografovaní.
Predovšetkým sa spolieham na maticové meranie, známe aj ako vyhodnocovacie meranie, keďže je to predvolený režim merania na väčšine digitálnych fotoaparátov.
Tento režim inteligentne rozdeľuje celý rám na odlišné „zóny“, pričom ich individuálne analyzuje na variácie svetlých a tmavých tónov.
Niektoré pokročilé maticové/hodnotiace meracie systémy dokonca využívajú algoritmy strojového učenia na pochopenie scény a zodpovedajúcu úpravu expozície.
Medzi kľúčové faktory ovplyvňujúce maticové meranie patria farba, vzdialenosť, objekty, svetlá a zaostrovací bod fotoaparátu.
Po vyhodnotení informácií zo všetkých zón merací systém uprednostní oblasť, na ktorú je kamera zameraná, pričom ju považuje za dôležitejšiu ako ostatné zóny.
Matrix Metering považujem za vysoko spoľahlivé pre širokú škálu fotografických scenárov.
Či už ide o snímanie krajiny alebo portrétov, tento režim neustále poskytuje presnú expozíciu.
V mojom profesionálnom pracovnom postupe často nechávam režim merania fotoaparátu na maticové meranie, aby som zabezpečil optimálne výsledky v rôznych fotografických situáciách.
V niektorých situáciách nemusí byť spoliehanie sa pri určovaní expozície len na celý rámček optimálne.
Napríklad zachytenie záberu hlavy so slnkom za objektom predstavuje jedinečné výzvy.
Presne v tom sa meranie so váženým stredom ukazuje ako neoceniteľné.
Meranie so zdôrazneným stredom sa zameriava na vyhodnotenie svetla v strede záberu a jeho bezprostredného okolia bez ohľadu na rohy.
Na rozdiel od maticového merania nezohľadňuje vybraný zaostrovací bod a sústredí sa výlučne na stredovú oblasť obrázka.
Tento režim merania považujem za obzvlášť užitočný, keď chcem, aby fotoaparát uprednostnil stred záberu.
Vyniká v scenároch, ako sú portréty zblízka alebo s relatívne veľkými objektmi umiestnenými v strede.
Napríklad pri fotografovaní záberu hlavy na pozadí protisvetla zaisťuje meranie so zvýhodneným stredom presnú expozíciu tváre objektu, a to aj v prípade, že iné prvky v zábere môžu byť preexponované.
Často používam bodové meranie, režim, ktorý selektívne vyhodnocuje svetlo okolo zaostrovacieho bodu, pričom neberie ohľad na zvyšok záberu.
Tento režim starostlivo vyhodnocuje jednu zónu alebo bunku, pričom počíta expozíciu výlučne na základe tejto konkrétnej oblasti, čo ponúka presnosť v náročných scenároch.
Bodové meranie je obzvlášť cenné pri mojej fotografii vtákov, kde objekty často zaberajú obmedzený priestor v rámci záberu.
Strategické umiestnenie zaostrovacieho bodu mi umožňuje zabezpečiť presnú expozíciu vtáka bez ohľadu na to, či je pozadie svetlé alebo tmavé.
Táto metóda mi umožňuje zachytiť dobre exponované objekty, aj keď sú umiestnené v rohoch rámu.
Napríklad pri fotografovaní osoby na pozadí s protisvetlom alebo pri snímaní mesiaca na tmavej oblohe vyniká bodové meranie.
Umožňuje mi to udržiavať presné úrovne expozície izoláciou svetla od objektu, čím sa zabezpečí, že jas konkrétnych prvkov, ako je mesiac, bude primerane vyvážený.
Bodové meranie sa v podstate stáva preferovanou voľbou, keď sa zameriavate na to, aby jas konkrétneho objektu bol ústrednou hodnotou.
Pri fotografovaní objektov s extrémnymi kontrastmi, ako je nevesta v bielych šatách alebo ženích v čiernom smokingu, je však potrebná opatrnosť, pretože bodové meranie sa môže pokúsiť zobraziť tieto vysoko kontrastné prvky sivou farbou.
Niektoré fotoaparáty sú vybavené režimom merania priority zvýraznenia, ktorý je možné identifikovať podľa ikony indikátora pripomínajúcej bodové meranie, doplneného hviezdičkou.
Tento špecializovaný režim merania využíva proaktívny prístup k ochrane svetlých prvkov na fotografiách, čo je obzvlášť výhodné, keď sa v blízkosti objektu nachádzajú svetlejšie oblasti, ktorým sa chcete vyhnúť preexponovaniu.
Meranie priority zvýraznenia zaisťuje zachovanie najjasnejších prvkov vo vašej kompozícii, čím zabraňuje preexponovaniu v kritických oblastiach.
To je výhodné najmä v scenároch, kde je prvoradé zachovanie detailov v zvýrazneniach.
Pri meraní priority zvýraznenia je však nevyhnutné postupovať opatrne, pretože jeho agresívna ochrana zvýraznených miest sa môže v určitých scénach stať nevýhodou.
Predpokladajme, že vo vašom zábere alebo oblastiach, ktoré plánujete orezať neskôr, sú svetlé, ale menej dôležité prvky. V takom prípade môže Priorita zvýraznenia neúmyselne podexponovať podstatné časti vašej kompozície.
Kľúčom je dosiahnutie správnej rovnováhy, ktorá zabezpečí, že režim vylepší vaše snímky bez toho, aby ohrozil celkovú expozíciu a kompozíciu vašej profesionálnej práce.
Zmena režimov merania je rozhodujúca pre prispôsobenie sa rôznym podmienkam snímania.
Väčšina fotoaparátov ponúka túto flexibilitu prostredníctvom špeciálneho tlačidla alebo ponuky snímania fotografií.
Napríklad na fotoaparátoch Nikon Z sa nastavenie režimu merania nachádza v ponuke snímania.
Na druhej strane fotoaparáty Canon R vyžadujú na vykonanie zmien stlačenie tlačidla „Q“ a výber ikony merania na obrazovke.
Aj keď váš fotoaparát nemá špeciálne tlačidlo merania, mnohé modely vám umožňujú priradiť úpravy merania k vlastnému tlačidlu pre rýchly prístup.
Je však dôležité poznamenať, že táto funkcia sa líši medzi výrobcami a rôznymi modelmi fotoaparátov v rámci rovnakej značky.
Napríklad na Nikon D3500 zmena režimov merania zahŕňa použitie tlačidla Info, ktoré na tento účel ponúka jedinečné rozhranie.
Naproti tomu na Nikone D6 je na túto úlohu určené výrazné tlačidlo na ľavom hornom otočnom ovládači.
Na modeli Z7ii sa nastavenie režimu merania nachádza v ponuke snímania fotografií. Napriek tomu je prispôsobiteľný a možno ho priradiť ku konkrétnemu tlačidlu, aby bolo možné efektívne zvládnuť rôzne scenáre snímania.
Oboznámenie sa so špecifickými ovládacími prvkami každého modelu fotoaparátu zaisťuje bezproblémové prispôsobenie sa meniacim sa potrebám merania v profesionálnej fotografii.
Kamerové merače vynikajú v scenároch s rovnomerným osvetlením.
Problémy však vznikajú, keď čelíme scénam s objektmi s rôznou úrovňou a intenzitou svetla.
Napríklad zachytenie modrej oblohy bez oblakov alebo slnka vedie k správne exponovanej snímke, pričom je potrebné zvážiť jednu úroveň osvetlenia.
Zavedenie oblakov však veci komplikuje a vyžaduje, aby merač vyhodnotil kontrast medzi jasom oblakov a oblohy, čo môže viesť k zmätku a nepresnému meraniu.
Výber vhodného režimu merania je cenným počiatočným krokom k dosiahnutiu požadovanej expozície.
Napriek tomu sa bežne stretávame so situáciami, keď meranie nie je presne na cieľ, predovšetkým pri prezeraní záberov alebo pri kontrole histogramu vo fotoaparáte alebo zebier.
Na vyriešenie tohto problému sú všetky fotoaparáty vybavené funkciou známou ako kompenzácia expozície.
Prístup k nemu zvyčajne zahŕňa stlačenie tlačidla pripomínajúceho znak ± alebo nastavenie číselníka. Mnoho fotoaparátov v režime priority clony alebo uzávierky umožňuje priame nastavenie kompenzácie expozície otočením voliča.
Z praktického hľadiska, ak má meranie tendenciu preexponovať viac, ako je žiaduce, úpravou kompenzácie expozície smerom nadol sa problém vyrieši.
Naopak, ak sa scéna javí príliš tmavá, zvýšením kompenzácie expozície sa dostane do rovnováhy.
Preto zobrazenie režimu merania ako východiskového bodu a využitie kompenzácie expozície na jemné doladenie zaisťuje jemnejšie ovládanie na dosiahnutie požadovaných fotografických výsledkov.